Jakubisko sa preslávil filmami ako Tisícročná včela, Nevera po
slovensky, Sedím na konári a je mi dobre, ale napríklad aj historickým
veľkofilmom Bathory či rozprávkou Perinbaba.
Profil slovenského režiséra Juraja Jakubiska
Ako režisér sa Jakubisko vyznačoval aj výrazným výtvarným cítením, ktoré
je prítomné vo všetkých jeho filmoch a tvorí jednu zo základných
charakteristík jeho filmovej tvorby.
Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 vo východoslovenskej obci
Kojšov. V roku 1957 absolvoval štúdium fotografie na Strednej
umelecko-priemyslovej škole v Bratislave a v rokoch 1959-1966 študoval v
Česku na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akademie múzických
umení (FAMU).
Po absolutóriu režijne debutoval filmom Kristove roky (1967).
Nasledovali filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni
(1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončená
1990), ktoré zakázali v 70. rokoch minulého storočia a Jakubisko sa
mohol venovať len dokumentárnej tvorbe.
Jeho film Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil po
niekoľkoročnej odmlke bol majstrovským dielom. Nasledovala komédia
Nevera po slovensky (1980). Vrcholom jeho tvorby 80. rokov 20. storočia
je historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala množstvo
ocenení, podobne ako filmová rozprávka Perinbaba (1985). Predrevolučné
obdobie uzavrel filmom Sedím na konári a je mi dobre (1989), v ktorom si
jednu z hlavných úloh zahral Bolek Polívka.
V roku 1990 natočil pre televíziu film Takmer ružový príbeh, dokončil a
uviedol do kín tragikomédiu Dovidenia v pekle, priatelia a začal
pracovať na filme Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý,
ktorý mal premiéru v roku 1992.
Od roku 1993 žil Juraj Jakubisko spolu s manželkou, herečkou a
producentkou Deanou Horváthovou a rodinou v českej metropole Prahe.
Z roku 1997 je jeho film Nejasná správa o konci světa a z roku 2004 film
Post coitum v hlavnej úlohe s talianskym hercom Francom Nerom. Veľmi
úspešným projektom Jakubiska bol film Bathory, historický veľkofilm o
čachtickej pani, ktorá sa podľa legendy kúpala v krvi panien a ktorú
prezentujú ako najväčšiu vrahyňu všetkých čias. Film vo svetovej
premiére uviedli na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v českých
Karlových Varoch v roku 2008. Slovenská speváčka Katarína Knechtová k
nemu naspievala hit Môj Bože, ktorý sa stal najhranejšou skladbou na
Slovensku v roku 2008.
V roku 2012 sa Jakubisko stal zrejme najstarším pacientom, ktorému v Česku lekári dali nové srdce.
V roku 2013 sa rámci projektu Košice 2013 - EHMK Juraj Jakubisko
predstavil na festivale Jakubiskove dni, a to nielen cez svoje filmy,
ale aj výtvarnou tvorbou. Jakubisko vtedy v Košiciach vystavoval cyklus
serigrafií, autorské filmové plagáty a olejomaľby. Pri tejto
príležitosti mu vtedajší primátor Košíc Richard Raši odovzdal Plaketu
mesta Košice.
V nakladateľstve XYZ vyšla 20. júna 2013 pri príležitosti 75. narodenín
Juraja Jakubiska jeho autobiografia Živé striebro, v ktorej zachytil
prvých tridsaťtri rokov svojho života.
Za svoju tvorbu získal Jakubisko množstvo domácich i zahraničných
ocenení. Získal napríklad cenu československej kritiky za najlepší
československý film roku 1967. V júni 2002 si prevzal cenu Zlatá kamera,
ktorú tradične udeľujú osobnostiam domácej i zahraničnej kinematografie
za podiel na rozvoji filmového umenia na festivale Art Film v
Trenčianskych Tepliciach. Od januára 2003 bol tiež nositeľom najvyššieho
štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti
slovenskej kinematografie. Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za
výnimočný prínos slovenskej kinematografii si Jakubisko prevzal 16.
apríla 2016.
Jeho filmy ocenili aj na Grand Prix Unicef a na MFF v Moskve a na MFF v
Karlových Varoch. Výročnú cenu Českej filmovej a televíznej akadémie
Český lev mu udelili 1. marca 2003. Sošku leva získal za dlhodobý
umelecký prínos pre český film. Českého leva získal aj v roku 2008 za
divácky najúspešnejší film Bathory a tiež za výtvarný počin filmu
Bathory. Dňa 9. júna 2009 si prevzal Cenu Elsy Morante pre zahraničného
režiséra. Za účasti talianskej veľvyslankyne na Slovensku Brunelly Borzi
Cornacchia mu ju odovzdala Teresa Triscani, riaditeľka Talianskeho
kultúrneho inštitútu v Bratislave. Medailu za zásluhy I. stupňa v
oblasti v umenia mu v roku 2016 udelil aj vtedajší český prezident Miloš
Zeman.
Juraj Jakubisko bol známy dlhoročnou spoluprácou s talianskou
kinematografiou a jej predstaviteľmi, aj preto si vyslúžil pomenovanie
"slovenský Fellini", čo on sám považoval za poctu.
Posledným Jakubiskovým filmom je pokračovanie kultovej filmovej
rozprávky Perinbaba s názvom Perinbaba a dva svety, ktorej premiéra bola
pôvodne plánovaná ešte pred Vianocami v roku 2019, no pre odklady z
dôvodu pandémie koronavírusu sa dosiaľ do kín ešte nedostala. Dej novej
Perinbaby nadväzuje na pôvodnú rozprávku.
Ako režisér spolupracoval Jakubisko vo veľkej miere aj s divadlom.
Úspech malo v roku 2018 napríklad nové naštudovanie opery - Suchoňovho
Svätopluka - pod jeho vedením.